Choď na obsah Choď na menu
 

Dravce na snehu ...

19. 2. 2010

 

 

 

Dravce na snehu ...

 

     Fotografovanie dravých vtákov v ich prirodzenom prostredí, prináša fotografom prírody nezabudnuteľné zážitky. Prostredníctvom týchto krátkych okamihov, máme možnosť dozvedieť sa viac o ich správaní a zvykoch. Nakoľko sú tieto vtáky veľmi opatrné, majú vynikajúci zrak, nie je jednoduché sa k nim dostať a preto sú možnosti k ich fotografovaniu veľmi vzácne. Obrázok

 

     V mojom prípade som mal šťastie, respektíve dobrého kamaráta poľovníka a tiež aj fotografa ( za čo mu aj touto cestou ďakujem), ktorý mi zavolal že v ich poľ. revíri našiel kadáver diviaka ( albína) a že sa okolo neho ,, motá“ veľa dravcov. Ihneď z práce som s ním šiel pozrieť to miesto a už z diaľky bolo počuť krkavce a vo vzduchu sa znášalo niekoľko myšiakov. Diviak bol už z polovice zožratý, ležal tam už asi dlhšiu dobu, no miesto na fotenie bolo po malých úpravách pomerne vyhovujúce. Najvyšší čas prísť sem s fotokrytom a čakať. Obrázok

 

     K diviakovi som sa vrátil za päť dní, nakoľko mi pracovný čas a takisto počasie nedovolili skôr. Bol vyžratý ešte viac, no nevzdával som to. Rýchlo som rozostavil prenosný fotokryt, zakamuflofal ho konármi a pohodlne som sa vo vnútri usadil.

     Neuplynula ani hodina a ku kadáveru prileteli prvý ,,stravníci“. V čierno bielom šate opatrne pristáli Straky obyčajné ( Pica pica) a zo snehu vyzobávali porozhadzované zvyšky mäsa. Boli obozretné, pohybovať objektívom som musel naozaj veľmi opatrne. Keď sa straky dostatočne nakŕmili, vystriedali ich ešte opatrnejšie Sojky škriekavé ( Garrulus glandarius).  Obrázok Pri každom aj tom najmenšom zneistení odleteli, no znova sa vrátili. Po určitej dobe sa vytratili aj sojky a nastalo ticho. Približne asi hodinu sa pred objektívom nič nedialo a mňa akosi premohli driemoty. Snáď iba na chvíľu mi klipli oči a keď som sa zrazu pozrel von, priamo na kadáveri sedel Myšiak lesný (Buteo buteo). Priletel ako duch. Najskôr zaujal majestátnu pózu, no o chvíľu sa začal kŕmiť. Zo začiatku obozretne a neustále pozorujúc svoje okolie ale neskôr už nevnímal nič, len potravu. Hltal sústo za sústom , keď sa zrazu začal obzerať smerom k oblohe. Z ničoho nič sa vzniesol a bol preč. Obrázok Bol som zvedavý čo bolo tým dôvodom prečo sa musel vzdať ,,obeda“, keď tu zrazu vedľa diviaka pristála Volavka popolavá (Ardea cinerea). No a keď že je aj volavka mäsožravá, nelenila a pustila sa do hodovania. O chvíľu znova priletel aj myšiak, ale už nešiel k diviakovi, pričom zlovestne pozrel na volavku a začal sa kŕmiť na zvyškoch v jeho okolí. Keď zabudnem na zimu a možno trocha nepohodlia pri celodennom sedení, sú pre mňa zážitky z takéhoto fotolovu vždy jedinečné a nezabudnuteľné. A čo je podstatné, že okrem vydarených záberov si domov odnesieme vždy aj nejaké nové skúsenosti a poznatky.

 

     S prianím podobných krásnych fotozážitkov sa zatiaľ lúčim a fotografom prajem dobré svetlo.

                                                                                                                                                         M.J.