Choď na obsah Choď na menu
 

Fotografovanie so statívom.

2. 11. 2013

     Základom vzniku kvalitného a ostrého obrázku, je stabilita fotoaparátu a objektívu, v momente keď stlačíme spúšť.  Sú situácie keď máme dostatok svetla a fotoaparát „udržíme“ aj v rukách ( čiastočne napomôže aj stabilizácia obrazu IS, OS, VR ... ), no za horších svetelných podmienok a tých je pri fotografovaní v prírode neúrekom sa bez kvalitného statívu nezaobídeme.

 003.jpg

     Statívy delíme podľa použitia do dvoch základných skupín a to  monopod (jednonohý statív) a tripod (trojnohý statív). Podľa materiálu z ktorého sú vyrobené ich ďalej rozdeľujeme na drevené statívy (obdobné sa ako v geodézii), drevo vynikajúco absorbuje otrasy no nevýhodou týchto statívov je že sú veľmi ťažké a nespratné. Práve pre túto vlastnosť sa používajú už len z riedka aj to väčšinou vo fotoštúdiach. Do ďalšej skupiny patria statívy z hliníku, sú asi najviac používané sú ľahšie a skladateľnejšie ako drevené  statívy, no oveľa menej pohlcujú otrasy ako drevo. Nevýhodou hliníku je aj to že, v zimných mesiacoch je veľmi studený a nepríjemný na dotyk. Ako tretie v skupine sú statívy vyrobené z carbónu ( uhlíkových vlákien ). Tieto sú známe svojou vynikajúcou vlastnosťou pohlcovať vibrácie, takmer ako drevo, aj v zimných mesiacoch nechladia ako hliník a sú podstatne ľahšie. Na trhu dostať kúpiť ešte aj čadičové statívy (materiál pochádzajúci z čadičovej horniny ) Tieto statívy sú o niečo mäkšie ako carbonové (ešte lepšie pohlcujú vybrácie) a sú podstatne odolnejšie proti mechanickému poškodeniu. No čo sa ceny týka sú spolu s carbonovými  statívmi podstatne drahšie ako hliníkové. 

005.jpg
     

      Monopod sa skladá z dvoch, troch alebo štyroch do seba zasúvateľných častí. Jeho dĺžka v zloženom stave začína niekde pri cca 48cm  a pri max. roztiahnutí sa pohybuje približne okolo 180cm (podľa výrobcu). Vrchná časť jednonohého statívu býva ukončená skrutkou ktorá sa naskrutkuje priamo do tela fotoaparátu alebo otočnej objímky na objektíve (pokiaľ je objektív takouto objímkou vybavený). Na monopodoch sa zväčša statívové hlavy nepoužívajú ale v prípade nutnosti je aj toto možné. Výhodou monopodu je že je praktickejší na nosenie napr. pri šúlačkách a v prípade potreby sa dá rýchlo našróbovať prípadne roztiahnuť. Pri dlhšom čakaní je skôr na obtiaž lebo ho neustále musíme držať v rukách (na rozdiel od trojnohého statívu).

004.jpg           Tripod, ako už napovedá samotný názov je trojnohý statív, kde každá noha je zložená z troch až štyroch vysúvateľných segmentov. Koniec nôh je vybavený protišmykovými hrotmi alebo gumovou pätkou vhodnou pri fotografovaní v interiéri. Pri väčšine statívov sa dajú vyklopiť nohy st. až do uhla 90 stupňov (pri niektorých typoch statívov aj viac). Čo je výhodné pri fotografovaní tesne nad zemou, prípadne nad hladinou vody. Naopak u pevných video statívov takéto niečo nie je možné, lebo majú ešte stredovú výstuhu (všetky tri nohy sú medzi sebou navzájom prepojené) pre ešte väčšiu stabilitu. Vo vrchnej časti statívu je vysúvateľný stredový stĺpik, taktiež máva rôznu dĺžku, prípadne u niektorých modelov môže byť aj naklápateľný do strán, čo sa využíva pri makro fotografii. Na hornej časti stredového stĺpika je skrutka na ktorú sa naskrutkuje statívová hlava a na spodnej strane býva háčik (podľa modelu), ktorý slúži na zavesenie batoha s fotovýbavou, prípadne závažia pre zvýšenie stability statívu.

006.jpg             Statívové hlavy rozdeľujeme taktiež do niekoľko základných skupín. Najbežnejšie a aj najviac používané ako v interiéri tak aj v exteriéri sú tzv. trojcestné hlavy. Disponujú možnosťou horizontálneho otáčania o 360°, náklonom v pred a vzad od -30° do +90° a bočného vyklopenia od -90° do +30°. Ďalšie často používané pri dlhých teleobjektívoch a videokamerách sú dvojcestné hlavy  tzv. videohlavy. Horizontálne otáčanie majú rovnaké ako predchádzajúci typ tak isto aj náklon v pred a vzad no neumožňujú bočné vyklápanie. Do tejto skupiny, ešte môžeme zaradiť špeciálny typ hláv ( z obľubou používané hlavne pri veľkých a ťažkých teleobjektívoch) tzv. gimbal head. Umožňujú nám plynulý a jemný pohyb, čo je výhodou pri sledovaní pohybujúceho sa objektu. Ako tretie, veľmi často využívané pri fotografovaní v prírode sú guľové hlavy. Guľová hlava nám umožňuje pohyb všetkými smermi, no nemá rukoväte na ovládanie pohybu ako predchádzajúce hlavy, takže pohyb zabezpečujeme priamo držaním tela fotoaparátu alebo objektívu. Ako ďalšie do skupiny statívových hláv patria panoramatické hlavy, využívané prevažne pri fotografovaní krajiny, ako horizontálne tak aj vertikálne.     

007.jpg

 

       Pri kúpe statívu ako aj statívovej hlavy treba zvážiť účel na ktorý bude jednotlivá zostava využívaná, no musíme hlavne sledovať nosnosť jednotlivých komponentov. Optimálne je, keď nosnosť statívu alebo st. hlavy je dvojnásobne vyššia ako súčet váhy fotoaparátu, objektívu, prípadne iných doplnkov ako blesk či telekonvertor. Napr. ak objektív váži 1360 gramov, fotoaparát  730 gramov, telekonvertor 200g ( súčet je 2290 gr.), tak nosnosť st. hlavy alebo statívu by sa mala pohybovať niekde okolo 4580 gramov.

       K statívom možno dokúpiť aj veľké množstvo príslušenstva, ako napríklad puzdrá, obaly, popruhy,  rýchlo upínacie doštičky, protišmykové hroty a podobne. Mnohé internetové  predajne ako aj „ kamenné obchody“ ponúkajú široký sortiment statívov, st. hláv a doplnkov od rôznych výrobcov a je už len na Vás, pre aký statív či st. hlavu sa rozhodnete. Treba hlavne zvážiť pre aký druh fotografie budeme statív najviac používať ( wildlife, makro či krajinkársku fotografiu), ako ďaleko či vysoko, budeme statív nosiť.

        Verím, že sa mi podarilo vniesť aspoň trochu svetla do problematiky týkajúcej sa obrovského množstva statívov a príslušenstva. Prajem Vám veľa šťastia a trpezlivosti pri fotografovaní prírody, prípadne správnu voľbu pri výbere statívu.  

                                                                    fotograf prírody Marián Jamrich

      Článok publikovaný v časopise Poľovníctvo a Rybárstvo 7/2010.