Choď na obsah Choď na menu
 

Maskovanie v prírode alebo ako sa stať neviditeľný ...

2. 11. 2013

     Tak isto ako aj pri fotografovaní cicavcov vo voľnej prírode, tak aj pri fotografovaní a pozorovaní vtákov platí, že čím viac sa fotografovi podarí splynúť s prostredím o to väčšiu šancu má nafotiť neopakovateľné zábery. Na rozdiel od cicavcov nemajú vtáky vyvinutý čuch a preto sa oveľa viac spoliehajú na svoj zrak. Ich pohľadu neunikne ani ten najmenší pohyb či odlesk. Siluetu človeka vidia na veľkú vzdialenosť a často krát o nás vedia skôr ako prídeme na miesto odkiaľ budeme fotiť.

012.jpg           Práve rôzne spôsoby maskovania nám dopomôžu k tomu, aby vtáky pri fotografovaní o našej prítomnosti nevedeli a správali sa prirodzene. Ako prvý a v podstate najbežnejší spôsob je použitie  3D maskovacieho oblečenia, ktorého je už v dnešnej dobe na trhu pomerne veľké množstvo. V predaji sú variácie od trávového vzoru až po rôzne farby listov, prípadne biele ktoré sa používajú pri fotografovaní na snehu. Taktiež nesmieme zabudnúť na zamaskovanie fototechniky, objektívu, statívu atď. No ak zvolíme takýto druh maskovania, musíme vydržať sedieť ( prípadne ležať ) dlhé hodiny bez pohnutia čo nie je tiež práve najpohodlnejšie.

010.jpg

 

Druhou možnosťou je použiť prenosný fotokryt. Týchto fotokrytov je na trhu v dnešnej dobe veľké množstvo. Existujú varianty rôznych tvarov, farieb, veľkostí atď. Pre fotografovanie na snehu sa používa maskovací poťah bielej farby, prípadne so vzorom zimnej krajiny, ktorý sa prehodí cez kryt. Výhoda tohto krytu je že vo vnútri sa už môžeme bez obáv  pohnúť ( natiahnuť sa po niekoľko hodinovom sedení) a nehrozí že nás vtáky ktoré fotíme uvidia.

007.jpg      Odporúčam kryt z vonkajšej strany ešte do maskovať rôznymi vetvičkami, trávou a podobne (volíme podľa okolitého prostredia) aby sme narušili pravidelný tvar krytu. Musím spomenúť aj nevýhody a to že väčšine živočíchov trvá nejaký čas, kým si fotokryt ako niečo nové vo svojom okolí zvyknú.

002.jpg004.jpg     Ďalšia nevýhoda spočíva v prenášaní. Tieto samo rozkladacie fotokryty  sú poväčšine zložené vo veľkých kruhových obaloch začínajúcich na priemere niekde od 50cm. K tomu treba prirátať pohodlnú stoličku, ak budeme sedieť viac hodín, v zime oblečenie, termosku s čajom ( v lete pivo )a veľa iných drobností.

003.jpg      006.jpgTretí spôsob, osobne si myslím že najúčinnejší, je postaviť si fotokryt z materiálov, ktoré sa nachádzajú priamo na mieste na ktoré ideme fotografovať. Môžu to byť rôzne listnaté či ihličnaté konáre, tráva, trstina, papradie atď.   Najskôr si postavíme konštrukciu vhodných rozmerov na ktorú následne citlivo naviažeme, prípadne naukladáme maskovací materiál. Vchod do krytu je lepšie umiestniť zo zadnej, prípadne bočnej strany aby nás pri vstupe do vnútra vtáky nevideli. Čo nie je vždy jednoduché.  Nesmieme zabudnúť že kryt nesmie v okolitom teréne pôsobiť rušivo inak celá naša námaha vyjde na vnivoč.   

005.jpg     Výhodou takéhoto fotokrytu je že živočíchy si na jeho prítomnosť ľahko zvyknú a pokiaľ sa vo vnútri správame opatrne odmenia nás svojim prirodzeným správaním. Ako nevýhodu snáď spomeniem len to že s času na čas je potrebné maskovanie doplniť novými čerstvými vetvičkami prípadne trávami. Nech už zvolíte aký koľvek spôsob maskovania, je niekedy ťažké dostať sa na miesto odkiaľ budeme fotiť nepozorovane. Zvyčajne o nás vtáky vedia že sme tam. Niektoré na našu prítomnosť časom akoby zabudli, no sú aj také, ktoré budú v strehu veľmi dlho a nedôverčivo nás budú sledovať.

001.jpg   Takéto jedince môžeme skúsiť oklamať nasledovným spôsobom , do krytu nás odprevadí druhá osoba a potom ako sa usadíme, pripravíme na fotografovanie, táto osoba odíde. Vtáky si budú myslieť že ,, vzduch je čistý,, a prestanú si nás všímať. No na niektoré vtáky ako sú napr. volavky či krkavcovité vtáky to neplatí, sú veľmi inteligentné a akoby vedeli počítať. Vedia že vo vnútri krytu ešte niekto zostal. A však nie na všetkých lokalitách to funguje rovnako, niekde sú vtáky plaché viac inde menej.

     Pri fotografovaní vodných vtákov je tu ešte jedna možnosť ako fotografovať priamo na vodnej hladine a to je použiť tzv. fotovor. Fotovor je určitá forma plaváku, prekrytá maskovacou látkou alebo sieťou z ktorej nám vykúka len objektív. Pri fotografovaní z fotovoru sa pohybujeme (kráčame) po dne a opatrne tlačíme fotovor pred sebou. Môžeme však aj ,,zaparkovať,, niekde na okraji jazera, pod korunami stromov, prípadne v trstine a bez pohybu čakať dokiaľ k nám fotografované  objekty neprídu alebo nepriplávajú na dostrel našich objektívov. No upozorňujem, že pri použití fotovoru je nevyhnutné dokonale poznať výšku vodnej hladiny a rôzne iné nástrahy ktoré by na nás mohli čakať pri pohybe v mieste kde sa chystáme fotogrfovať !!! Materiály z ktorých je možné vyrobiť takýto fotovor sa používajú rôzne tak isto ako aj dané konštrukcie a spôsob maskovania sa líšia podľa potrieb jednotlivca. Na internete sa dá nájsť množstvo rád, tipov ako zhotoviť fotovor a je už len na Vás ktorý spôsob si vyberiete.

009.jpg     Aby sa šanca na úspech pri našom fotolove zvýšila, odporúčam použiť aj makety tzv. balabány vtákov. Tieto možme umiestniť v okolí krytu a tým ubezpečíme vtáky v okolí že je všetko v poriadku a nemusia sa ničoho obávať. Použitie balabánov zvolíme podľa druhu ktorý ideme fotografovať alebo podľa oblasti v ktorej sa nachádzame. Možme použiť volavky, kačice, dravce, krkavcovíté vtáky či kalužiaky, sovy a podobne. Ani sebe lepšie maskovanie, či množstvo balabánov nám nepomôže, ak na seba upozorňujeme pohybom, zvukmi či neopatrným pootáčaním objektívu. Nesmieme zabúdať že vtáky majú vynikajúci zrak a často krát sedia na stromoch v našom okolí a pozorujú miesto kam sa chystajú zosadnúť a aj tým najmenším pohybom môžeme na seba upozorniť a zmaríme si našu šancu na úspech.

      V závere tohto článku by som chcel upozorniť na jednu dôležitú vec, ktorú by fotograf prírody mal mať neustále na pamäti a to že u nás na Slovensku sú všetky vtáky celoročne  zákonom chránené. A preto musíme dbať na to, aby sme svojim počínaním tieto vtáky nadmerne nevyrušovali a v žiadnom prípade neohrozovali ! Obzvlášť nebezpečný je čas hniezdenia, kedy by naša prítomnosť v blízkosti hniezdnych lokalít, mohla mať fatálne následky.

     Prajem Vám veľa krásnych chvíľ strávených vo fotokrytoch, či už pri pozorovaní alebo fotografovaní , veľa prekrásnych záberov a nezabudnuteľných zážitko

 

                                             S pozdravom fotograf prírody Marián Jamrich. 

      Publikované v časopise Poľovníctvo a Rybárstvo 9/2012