Choď na obsah Choď na menu
 

Premena svetla ...

11. 6. 2010

 

Premena svetla ...

... clona, čas expozície a ISO

 

 

     Vznik fotografie, presnejšie záznam na  snímač ( digitalne fotoaparáty ), alebo na políčko kinofilmu u analógových fotoaparátov, by nebol možný bez tak dôležitej fyzikálnej veličiny ako je svetlo. Fotograf  samotný, ako aj jeho fototechnika sú už len prostriedky, ako daný tok svetla usmerniť, skrotiť a premenou na fotografiu zvečniť neopakovateľné momenty nášho života.

     Práve na to aby mohol vzniknúť dobrý obrázok, je potrebné vedieť ako správne usmerniť množstvo svetla dopadajúce na svetlo citlivý snímač dig. fotoaparátov alebo políčko filmu u analógových fotoaparátov. Na tento účel používame nastavovanie clony , času uzávierky,ISO ( definuje citlivosť snímača alebo filmu na množstvo dopadajúceho svetla ).

       Clona je sústava lamiel rôzneho tvaru a tiež počtu, v závislosti od druhu fotoaparátu alebo objektívu. Uzatváraním lamiel clony, redukujeme množstvo svetla dopadajúce na snímač. Clonu môžeme ovládať priamo na tele fotoaparátu alebo u niektorých modelov aj priamo na objektíve, ako to je napr. u starších analógových fotoaparátov. Samotné nastavenie clony sa pohybuje v rozmedzí niekde od f- 1,4 až do f – 32 ( podľa druhu objektívu alebo fotoaparátu).

   Čím väčšie clonové číslo zvolíme, tým viac za uzatvoria lamely clony vo vnútri objektívu a o to meObrázoknej svetla sa nám dostane na snímač. Pri fotografovaní  divých zvierat sa používajú teleobjektívy rôznej ohniskovej vzdialenosti začínajúcej niekde od  200mm a viac s najmenšou clonou f- 2. No také najbežnejšie a zároveň najuniverzálnejšie objektívy na wildlifefotografiu sú asi obj. s dĺžkou ohniska 300mm a sveteľnosťou (najmenšie clonové číslo) f – 2,8. Tieto obiektívy sa radia medzi najsveteľnejšie teleobjektívy na wildlifefoto.

 

 

 Otvorením clony ,, na plnú dieru ,, alebo jej priclonením sa mení hĺbka ostrosti čo je ďalší zo spôsobov, ako účelovo ovplyvniť výsledný vzhľad fotografie alebo fotografovaného objektu.

 
     Hĺbka ostrosti je tzv. rovina zaostrenia, inými slovami je to priestor (vzdialenosť) pred a za objektom na ktorý sme zaostrili. To čo sa nachádza v tomto priestore je ešte relatívne ostré, no s postupným sa vzdiaľovaním od objektu sa stáva viac a viac neostré .

 Obrázok

     Táto hĺbka ostrosti sa stráca rovnomerne v pred aj vzad od miesta zaostrenia ako napríklad na nasledujúcom obrázku, je jeleň ostrý, ale lane pred ním a tak isto aj za ním sú už rozmazané.

Obrázok Čím viac pricloníme, tým väčšiu hĺbku ostrosti dosiahneme a naopak pri maximálnom odclonení dosiahneme zaostrenie len tam kde to naozaj potrebujeme. Zároveň vytvoríme krásne rozostrené pozadie tzv. bokeh , v mojom prípade plná diera objektívu Canon EF 300/4 L IS USM.

Väčšiu hĺbku ostrosti, teda väčšie priclonenie využijeme napr. ak fotografujeme dve zvieratá stojace za sebou v tesnej blízkosti a chceme aby obe boli ostré. Pri malej hĺbke ostrosti si treba dať pozor na presné zaostrenie, lebo táto rovina zaostrenia môže byť naozaj veľmi krátka. Napríklad ak fotografujeme bažanta poľovného, pri správnom zaostrení na oko prípadne zobák, už chvost môže byť rozmazaný. S priclonením objektívu číhajú na fotografa prírody ďalšie nástrahy a to je úbytok svetla potrebného na kvalitnú expozíciu. Po navolení clony je potrebné zvoliť správny expozičný čas, čo je čas potrebný na otvorenie a opätovné zatvorenie uzávierky cez ktorú preniká svetlo na snímač alebo filmové políčko. Nastavenie expozičného času je jedno z najdôležitejších nastavení fotoaparátu. Nesprávne nastavenie môže mať za dôsledok podexponovanie (priveľa svetlej až bielej farby v obrázku, strata kresby a detailov) alebo naopak preexponovanie záberu (fotka je tmavá až čierna, objekty sa strácajú v pozadí). Väčšina fotografov používa automatické režimy, kde fotoaparát sám automaticky nastaví správny exp. čas i clonu tak aby bol daný záber správne exponovaný. Tento režim je pri väčšine fotoaparátov označený ,, A ,, ako automat. Ďalej je možné použiť poloautomatické režimi ,,Av,, (predvoľba clony), mi navolíme clonu akú chceme a fotoaparát sám k nej priradí správny expozičný čas. Režim ,,Tv,, (predvoľba času) fotoaparát automaticky zadá najvhodnejšiu clonu k nami nastavenému času uzávierky. Taktiež veľa fotografov používa režim ,,P,, čo je niekoľko tisíc naprogramovaných možných situácii pri  fotografovaní a fotoaparát si sám zvolí tú najsprávnejšiu. Platí pravidlo, že najkratší čas expozície, by nemal byť menší ako prevrátená hodnota ohniskovej dĺžky objektívu. Napr. pri objektíve s ohniskom 300mm, by mal byť čas exp. 1/300 a viac. No niekedy sú situácie, keď sa nám podarí udržať záber aj pri čase 1/100 prípadne 1/60 a však nesmieme sa na to spoliehať, býva to skôr náhoda ako pravidlo. V tomto smere dokáže pomôcť stabilizácia objektívu, ale tiež nedokáže zázraky. S nízkou intenzitou svetla ( teda malým exp. časom) dochádza k pohybovej neostrosti spôsobenej pohybom objektu alebo roztrasením fotoaparátu. Pri fotografovaní zvierat alebo vtáctva vo voľnej prírode je práve nedostatok svetla najväčším nepriateľom fotografa. Zvieratá väčšinou vychádzajú za potravou podvečer alebo zavčas rána, keď je intenzita svetla ešte veľmi slabá, prípadne počas dňa sa pohybujú v prítmí lesa. V takomto prípade máme po ruke jedno z ďalších  nastavení fotoaparátu a to je nastavenie ISO.

     ISO – vyjadruje citlivosť snímača alebo filmu na svetlo. Označuje sa číslami ktoré sa pohybujú  (u kinofilmov, diákov) od 50 do 1600 ISO. A pri obrazových snímačoch u digitálov takiež od 50 až do 25 600 ISO (zatiaľ). V praxi to vyzerá asi tak, že čím väčšie číslo ISO zvolíme o to dlhšie budeme môcť fotiť i napriek pomaly ubúdajúcemu svetlu. Napríklad ak by nám večer pred západom slnka automatický režim fotoaparátu navolil čas uzávierky 1/60s pri 400 ISO (čo je už naozaj dosť málo), môžeme si pomôcť zvýšením citlivosti ISO napr. na 1250 ISO. Následne fotoaparát sám upraví čas expozície na cca.1/250s (v závislosti od zadaného clonového čísla, alebo sveteľnosti objektívu), čo už je oveľa priaznivejší expozičný čas. Ale nevýhodou je, že práve zvyšovaním čisla ISO nám v obrázku vznikajú obrazové chyby, tzv. digitálny šum alebo u kinofilmov zrnitosť. Čím väčšiu citlivosť zvolíme Obrázoko to viac bude daný záber zašumený. V rozsahu od 50 do 400 ISO je šum takmer nebadateľný,  640 až 800 ISO je ešte stále dobre použiteľné, 1000 až 1250 ISO je už dosť ,,zašumené,, no pri dobrej softwarovej úprave, niekedy ešte použiteľné (záleží na kvalite fotoaparátu a hlavne procesoru vo fotoaparáte).  Šum vo fotografií pôsobí dosť rušivo a odvádza pohľad od samotného fotgrafovaného objektu. Všetky tieto aspekty ako clona, čas expozície či ISO ovplyvňujú výsledný efekt fotografie. Tieto funkcie sú na sebe závislé a ich správnou kombináciou, dosiahneme dobre naexponovaný obrázok.   Obrázok 

  
 
Vysoké ISO až 1600 zanechalo na fotografií značný šum, ktorý bol potlačený softwarovou úpravou. (ISO 1600, 1/30, f-4. Softwerová uprava šumu.)

  Šum vo fotografií pôsobí dosť rušivo a odvádza pohľad od samotného fotgrafovaného objektu. Všetky tieto aspekty ako clona, čas expozície či ISO ovplyvňujú výsledný efekt fotografie. Tieto funkcie sú na sebe závislé a ich správnou kombináciou, dosiahneme dobre naexponovaný obrázok.   Fotografovanie wildlife nie len časovo náročné, ale predovšetkým náročné na svetlo. Preto prajem všetkým fotografom prírody ako aj začínajúcim fotografom ,, dobré svetlo,, a veľa trpezlivosti.

                                                                                                                                   S pozdravom,   Marián Jamrich.